Rektor univerzity prof. Wolfram Ressel vo svojej reči uviedol, že výskumná infraštruktúra Univerzity v Stuttgarde je už síce dlhodobo na vysokej úrovni, ale superpočítač Hawk ešte významne rozšíril možnosti ich výskumu. Označil ho za ich vlajkovú loď a vyjadril veľké nadšenie z toho, že vďaka nemu bude u nich možné realizovať akademický a priemyselný výskum v oblastiach, kde sú významné big data a simulácia a to všetko na skutočne špičkovom leveli. Nezabudol tiež zmieniť to, ako Hawk prispel k naplneniu celouniverzitnej vízie – Inteligentné systémy pre udržateľnú spoločnosť.
Spustenie superpočítača Hawk znamená začiatok novej doby vo výskume umelej inteligencie, simulácie a počítačových vied predovšetkým v Nemecku a Bádensko-Württembersku. Dôležitú rolu bude mať všade tam, kde sa realizujú superpočítačové stratégie. Predovšetkým sa to bude týkať strojárskych aplikácií.
Dr. Michael Meister, štátny tajomník spolkového Ministerstva pre vzdelávanie a výskum, konštatoval, že Hawk je hlavne nástrojom pre špičkové bádanie vo vede a priemysle. Pokračoval s vysvetlením, že vďaka superpočítačom ako je Hawk je umožnená aplikácia výnimočných vedeckých znalostí a vylepšení. Zároveň zdôraznil jeho dôležitý účinok na upevnenie medzinárodného postavenia Nemecka ako najvhodnejšieho miesta na poli supervýkonných výpočtov. Tiež hovoril o jeho významnom prispení k technologickej suverenite v dnešnej digitálnej dobe a o tom, že význam technologickej suverenity spočíva predovšetkým v zaručenom vývoji odbornosti na poli systémov a aplikácií, čo pozitívne vplýva na zvyšovanie konkurencieschopnosti v oblasti vedy a priemyslu. Dodal, že tým je potom garantovaná výhodnosť vzájomnej výmeny s ďalšími poprednými výskumnými spoločnosťami celého sveta a že jasným dôkazom dôležitosti vzájomnej spolupráce je aj samotný superpočítač Hawk – jeho spustenie by totiž nebolo možné bez toho, aby spolu veľmi úzko pracovalo výpočtové stredisko a vybraný výrobca.
Systém: Hewlett Packard Enterprise Apollo 9000 | |
Počet kabinetov | 44 |
Počet výpočtových uzlov | 5632 |
Maximálny výkon | 26 petaflopov |
CPU: AMD EPYC Rome 7742 |
|
Počet CPU na 1 uzol | 2 |
Počet jadier v jednom CPU | 64 |
Počet výpočtových jadier | 720 896 |
Frekvencia CPU | 2,25 GHz |
Počet DIMM v systéme | 90 112 |
Celková systémová pamäť | ~ 1,44 PB |
Prepojenie nód: InfiniBand HDR200 |
|
Topológia prepojenia | Enhanced 9D-Hypercube |
Šírka pásma | 200 Gbit/s |
Celkový počet InfiniBand káblov | 3024 |
Dĺžka kabeláže | ~ 20 km |
Úložisko: DDN EXAScaler s IME |
|
Počet diskov | ~ 2400 |
Kapacita 1 disku | 14 TB |
Typ burst buffer | DDN Infinite Memory Engine (IME) |
Kapacita burst buffer | ~ 660 TB |
Winfried Kretschmann, premiér spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko na oficiálnom predstavení superpočítača vyjadril veľké nadšenie z Hawkovej budúcej podpory rôznych kľúčových odvetví. Spomenul oblasti strojárstva, zdravotníctva, ale aj mobility. Vníma ho ako veľmi dobre premyslenú investíciu, ktorá sa kladne prejaví na budúcnosti vedy a priemyslu. Zmienil aj jeho užitočnosť v oblasti výskumu vývoja klimatických zmien, ktoré sú v súčasnej dobe tak aktuálnou témou. Tiež vyslovil dôležitosť práce centra v Stuttgarte, nielen pre pre Bádensko-Württembersko, ale aj pre celú nemeckú superpočítačovú vedeckú činnosť. Takisto však spomenul významný vplyv HLRS na rozvoj ďalších 4 európskych centier a tým teda zdôraznil jeho dôležitosť pre celú Európu.
Ministerstvo pre vedu, výskum a umenie v Bádensko-Württembursku prispelo na Hawk až polovicu potrebných financií v rámci plnenia jeho dátového a superpočítačového plánu.
Spolkové Ministerstvo pre vzdelávanie a výskum prispelo druhou polovicou finančných prostriedkov v rámci projektu SiVeGCS. Proces financovania prebiehal cez Gaussovo centrum pre superpočítače, ktoré združuje tri nemecké superpočítačové centrá.
Hawk exceluje predovšetkým svojim špičkovým výkonom. Len pre predstavu, je až 3,5 krát rýchlejší ako jeho najrýchlejší predchodca v HLRS. Svojím neuveriteľným výkonom otvára úplne nové svety v oblasti aplikácie prevratných poznatkov vo vede a technike. Vďaka tomu bude možná realizácia výskumu neustále komplexnejších a zložitejších javov.
Využitie Hawku je už isté napríklad v oblasti energetickej účinnosti vo veterných turbínach a hľadaní najvýhodnejšieho riešenia. Ďalej pri optimalizovaní elektrární, motorov, ale aj pri zdokonaľovaní aerodynamického výkonu automobilov či leteckej techniky.
Tiež je možné, že vďaka superpočítaču Hawk sa napríklad podarí vytvoriť podmienky vytvárajúce simuláciu hluku v lietadle. Predpokladá sa jeho úspešnosť v oblasti výpočtov komplikovaných vzťahov globálnych a regionálnych modelov klímy, vďaka ktorým by sa dali jednoduchšie predpovedať klimatické zmeny.
Jeho možný pozitívny účinok odborníci vidia dokonca aj vo výskume pandémie COVID-19 a to pomocou predikcie migračných tokov.
Centrum v Stuttgarte neplánuje podporovať len akademický výskum, ale počíta sa aj s priemyslením odvetvím. Pre digitalizáciu priemyslu v Bádensku-Württembersku, ale aj v celom Nemecku je vyhradených 10 % výpočtového času Hawka. V súčasnosti využíva výpočtovú a výskumnú kapacitu HLRS viac ako 40 spoločností. Z tohto hľadiska sú spolu s Gaussovým centrom pre superpočítače európskymi lídrami.
Ministerka pre vedu Theresia Bauer uviedla pozitívny účinok supervýkonnej výpočtovej techniky na rýchly rozvoj vedy a ďalších dôležitých oblastí. Mimo iné spomenula tiež vplyv na exceletný výskum v oblasti ekonomiky, predovšetkým vývoj inovatívnych produktov a systémov v jej kľúčových odvetviach. Rovnako ako predchodzí rečníci zdôraznila významné miesto Bádensko-Württemberska v oblasti superpočítačov nielen v rámci Európy ale aj v celosvetovom hľadisku. Tiež uviedla dôležitosť toho, že HLRS je súčasťou Stuttgartskej univerzity a teda na metodologickú expertízu sa kladie rovnaký dôraz ako na výpočtový výkon, čo kladne vplýva na excelentné výsledky vo výskume.
HLRS a HPE sa pri príležitosti spustenia nového superpočítača pustili tiež do novej spolupráce. Ich cieľ spočíva v urýchlení vývoja superpočítačových technológií. Ich spoločný zámer je optimalizácia výkonu a aplikácií zahrňujúcich umelú inteligenciu rovnako ako aj vývoj nového softvéru a nástrojov na supervýkonné výpočty. Všetky tieto technológie tvoria odrazový mostík pre ďalšiu generáciu superpočítačov, ktoré už budú schopné realizovať tzv.escale výpočty. Ich príchod je očakávaný už v najbližších rokoch.